Dana Křížová – fotenie aktov ako terapia sebapoznania

Fotografie aktov sú vnímané cez kontroverznú a umeleckú rovinu. Skúsený fotograf vie, že hranica medzi nimi je extrémne tenká. Tiež je dobré poznamenať, že fotografie odhaleného tela, ktoré bežne vnímame cez rôzne fotografické stránky (zvyčajne majú obrovský počet „lajkov“ pre určitú atraktívnosť) majú dosť často veľmi ďaleko k skutočnej fotografii aktov.

Avšak, zamysleli ste sa niekedy aj nad tým, prečo modelka fotí akty? Finančná odmena či zmyselnosť pre vyzývavosť sú časté dôvody. Ja som však stretol unikátnu modelku v Prahe, ktorá vníma fotenie aktov úplne inak.

Dana Křížová je žena, ktorej fotografie aktov pomáhajú posilňovať osobnosť tým, že v minulosti sa z nej iní vysmievali – bola objektom posmechu pre to, že je škaredá a nevýrazná. Veľmi si vážim, že sa odhodlala pre rozhovor a poodhalenie zmyslu fotenia aktov.

© Jana Marie – www.Lecitel-JanaMarie.cz

Kedy si po prvý krát skúsila fotiť s fotografom a prečo?
Moje prvé fotenie sa týkalo aktov. Bola to výzva od mojej kamarátky, ktorá mi chcela pomôcť vyslobodiť sa z pocitu, že nie som pekné dievča.

Fotili sme v mojej lokalite, pri potoku obklopenom lesmi. Deň predtým som si urobila prechádzku a skúšala si všetko predstaviť. Potok bol blízko cesty, hneď som myslela na to, že ma niekto uvidí. Potom som sa začala aj smiať, zrazu ma spútal pocit, či je to fakt dobrý nápad. Pred fotením sa vo mne všetky pocity miešali a predbiehali sa, ktorý z nich je silnejší. Bolo to veľmi zvláštne vzrušenie.

Počasie bolo krásne, začali sme s fotením. Ležala som opretá o kameň, ktorý mi tlačil na chrbát, hlavu som mala sklonenú dozadu dole a nohami som sa opierala o breh potoka – až takú progresívnu pózu som nečakala. Jana – fotografka – bola veľmi kreatívna a počas fotenia na mňa jemne kričala: „Dano, vydrž presne ako si, je to krásne! A neboj, ak by ťa niekto chcel znásilniť, tak po ňom hodím foťák!“.

Znie to teraz ako vtipné a úsmevné, no vtedy som na jednej strane pociťovala zážitok z fotenia, ale aj uvedomovala si, kto by už mňa chcel znásilniť, veď vôbec nie som pekná. Myšlienkami sa mi vynorili tie okamihy, kedy sa zo mňa smiali v škole. Nepripúšťala som si žiadne negatívne myšlienky, nechala som sa ovládnuť fotením a pozitívnym prístupom Jany.

Nasledujúci deň mi Jana začala posielať fotografie – bol to šok. Neverila som. Vyrazili mi dych. Najprv som nechápala, ale Jana mi začala k fotografiám písať a vysvetľovať ich kompozíciu. Fotky boli tak krásne, že pocit pri pohľade na nich bol ako najúčinnejší liek na všetky negatívne pocity z minulosti.

Vtedy som nemala žiadne skúsenosti s fotením, nevedela som rozdiel ak mám ruku o 10 cm vyššie alebo nižšie. Moje prvé fotografie nie sú dokonalé ani z hľadiska modelky ani fotografky. Sú však úplne dokonale čo sa týka pocitov a faktu, že tento moment odštartoval úplne novú kapitolu môjho života. Zistila som, že dievča na fotkách vyzerá fajn a všetky výsmechy v minulosti boli založené na tínedžerskej hlúposti.

© Jana Marie – www.Lecitel-JanaMarie.cz

Fotíš akty, je to dosť citlivá téma, povedz mi, prečo tento štýl? Z čoho to pramení?
Pripadala som si škaredá a nevýrazná. Dosť dlho. Keď som chodila na gymnázium, bola som terčom posmechu. Kameňom úrazu boli moja tvár, výška a malé prsia. Išla som po chodníku a skupina chlapcov v mojom veku na mňa ukazovali so slovami: „Pozrite sa, to je dievča, ktoré nemá kozy!“. Ľudia sa otáčali a pozerali čo sa deje.

Snažila som sa to ignorovať, avšak skutočný pocit vo mne bola hanba a úzkosť. Priala som si nejestvovať, prepadnúť sa pod zem. Bojovala som s pocitmi strachu, ľútosti, hnevu, nespravodlivosti a neschopnosti zmeniť to. Začala som byť uzatvorená, vyhýbala som sa spoločnosti. Mala som 14 rokov.

Myslela som, že mám o tom s kým rozprávať, ale skutočnosť bola iná. Nenašla som nikoho. Tento pocit so mnou kráčal až do dospelosti, do momentu, kedy som zhodila oblečenie a nechala sa fotiť Janou, fotografkou, ktorej dodnes ďakujem, že ma presvedčila urobiť to.

© Jan Mlčoch

Ak ideš na fotenie, aký je to pocit, ak fotografa nepoznáš a postupne si dáš oblečenie dole, si odhalená a fotograf ti hovorí, akú pózu zaujať, aké máš pocity? Ako sa tieto pocity vyvíjali od prvého fotenia až po posledné?
Medzi prvým fotením a ďalšími bola prestávka – v podstate som bola tak nadšená z prvých fotiek, že som necítila potrebu hneď fotiť ďalšie. Vzala som to ako „one-off“ – prvá a posledná skúsenosť, ktorá mi zmenila život.

Lenže spomienky na krásny pocit fotenia s Janou mi stále akoby hovoril, veď to skús opäť. Odkladala som to až do momentu, kedy som sa odhodlala založiť si profil na jednom známom českom fotografickom webe. Ešte v ten istý deň mi napísal fotograf s ponukou fotenia – téma bola lesná víla v štýle aktu. Odpísala som, že áno, súhlasím.

Keď som to odoslala, uvedomila som si, že ja ani neviem, čo je to TFP a ako komunikovať s fotografom. V podstate som odpísala neznámemu človeku, ktorý má odvezie niekde k lesíku, budeme tam len my a ktovie, čo sa môže počas dvoch hodín fotenia stať.
Možno to bol super pocit, možno náhoda, no vzala som to riziko na seba a išla.

Všetko bolo super do chvíle, keď som sa začala vyzliekať. Prepadol ma hrozný strach a hanba, neistota a všetky myšlienky z minulosti. Bála som sa. Rukami som si zakrývala všetko, čo len išlo. Hrozne trápne som sa cítila, skutočne.

Fotograf Ondra bol však talentovaný mladý muž, ktorého inteligencia a humor ovládli celé fotenie. Podporoval ma, chrlil nápadmi pre rôzne pózy a kompozície. Cítila som sa skvele, úžasne, úplne bezpečne a tiež pod ochranou profesionála, ktorý vo mne videl potenciál krásnej fotografie. Všetko dopadlo úplne super, bola som veľmi spokojná s výsledkom fotenia a fotkami.

Dostala som túžbu fotiť viac a rôzne štýly, nielen akty. Začala som si veriť. Taktiež, fotografi, ktorí so mnou fotili boli skutočne renovovaní a hodní svojej reputácie – ďakujem im, že so mnou spolupracovali. Každá spolupráca mi dodala sebavedomie a inšpiráciu.

Priatelia, viete aký je to super pocit, ak v 14 na vás kričia posmešné vety a teraz fotíte akty, portréty či módne fotografie s fotografmi z celej republiky? Nemám ambíciu byť na titulke magazínu, ale mám ambíciu pokračovať vo fotení, ktoré mi dodáva psychologickú energiu byť sama sebou.

© Zbyněk Prokop
© Karel Kosobud

Máš strach ak ideš fotiť akty?
Klamala by som, ak by som tvrdila, že nemám. Minimálny strach je vždy, ale je to určitý obranný charakter ženy, ktorý je absolútne normálny a v poriadku. Mám radosť z výslednej tvorby a spolupráce s fotografmi.

Aké pocity máš po fotení, ak sa oblečieš, čo prežívaš?
Po fotení mám super pocity – najmä, že mi fotograf venoval čas, veď v Česku je veľa dievčat. Tiež sa veľmi teším na výsledok a vnímam už viac profesionálne to, ako mám ruky, ako sa pozerám, či som nezabudla na niečo v zábere. Hlavne ma naplňuje, ak mi fotograf napíše, že spolupráca ho bavila a spolu sa tešíme z pekných fotiek.

Aké to je, ak vidíš samu seba nahú na fotografii a na čo myslíš?
Väčšinou si najprv spomeniem na pocity a nálady, ktoré boli v týchto okamihoch. Veľakrát sa usmievam, že tak krkolomnú pózu nebolo ľahké a príjemné stvárniť. Myslím na to, ako záber vyšiel na prvýkrát alebo sme to museli opakovať. Na konci mám pocit vlastnej hrdosti na to, aká som a ako vyzerám. Bola by to nuda, ak by každá baba vyzerala rovnako, že?

Prebúdza fotenie aktov aj nejaké emócie v tebe?
Som emotívne dievča, určite áno. Emócii je veľa, strach, radosť, poznanie či predstavivosť. Je to však časť mojej osobnosti. Moja vôľa a rozum mi na druhej strane vymedzujú jasnú osobnú hranicu. Mám však radosť, že moje fotografie nie sú čisto komerčného typu a obsahujú priestor pre emóciu.

Ako vnímaš hranicu medzi fotením aktov a erotickou fotografiou, je to rovnaké?
Myslím si, že rozdiel je v zámere. Fotenie aktov vnímam ako umenie, erotickú fotografiu ako túžbu servírovať nahotu nahrubo s cieľom vyvolať sexuálnu odozvu; o estetický zážitok tu nie je záujem. Pre mňa je fotenie aktov hra svetla a tieňov, zahalené tajomstvo, zaujímavú pózu či nezabudnuteľnú atmosféru. O fotení aktov môžem rozprávať s kýmkoľvek a viesť debatu v umeleckej rovine. Je to môj príbeh.

Zažila si humornú príhodu pri fotení aktov? Ak áno, povedz mi o nej.
Humoru zažívam veľa, zvyčajne je to debata počas fotenia s fotografom. Avšak zažila som aj zvláštnu príhodu. Fotograf chcel stvárniť zúfalstvo a negatívne emócie a požiadal ma, aby som sa v myšlienkach preniesla niekam, kedy mi nebolo fajn. On netušil nič o mojej minulosti. A tak som si spomenula na najhoršie zážitky a rozplakala sa. To by nebolo až také zlé, ale nemohla som zastaviť plač a fotograf tiež nevedel, čo má robiť. Teraz si na to spomínam s úsmevom.

© Martin Podlas

Aké rady by si dala dievčatám, ktoré uvažujú o fotení aktov, no nevedia sa odhodlať to skúsiť?
Keď fotíte akty, odhaľujete sa hlavne pred sebou, nie pred fotografom, ktorí videl už veľa nahých tiel. Už nemôžete klamať ani nič zakryť. Je to skutočné. Svoj strach majte so sebou, pomáha zostať nad vecou. Dajte na svoju intuíciu a odhodlanie urobiť niečo iné. Odmenou budú nielen krásne fotografie, ale aj osobné naplnenie a nekonečná radosť. Tieto veci však pochopíte až po fotení.

Ako spoznať dobrého fotografa aktov?
Je to niekto, kto je spoľahlivý ako fotograf a človek. Je otvorený pre komunikáciu, zásadne všetko dojednáva vopred a dodržuje dohody. Je technicky zdatný, komunikuje v zmysle, že vie nielen pochváliť, ale aj upozorniť na nedostatky. Určite je super, ak má zmysel pre humor a fotenie ho baví. Samozrejme, prečítajte si o ňom referencie a zistite informácie.

Ako zlúčiť rodinný život – mama, otec, súrodenci, kamarátky – a fotenie aktov?
Otec mi zomrel pred dvoma rokmi, mama je chorá a žije vo vlastnom svete negatívnych myšlienok/emócii. Nevstupujem do neho fotením aktov.

Mám manžela, pre ktorého je to náročné, ale na druhej strane plne chápe moje dôvody pre fotenie. Vo fotení mi nebráni. Sestru som fotením veľmi prekvapila. Počiatočný údiv vystriedal obdiv. Podobne je to s kamarátkami. O niektoré som prišla, ale veľa ich pribudlo.

Fotenie aktov je kontroverzná téma rozdeľujúca ľudí na tých, ktorí ho obdivujú a zatracujú. Pokiaľ vás to baví, nie je dôležité to, čo si iní ľudia myslia.

Vedela by si alebo chcela by si nafotiť aj akty s mužov vo dvojici alebo radšej so ženou?
Chcela by som nafotiť akty s manželom, ale ešte neprišiel ten správny čas.

Viem, že píšeš knihu, povedz mi, o čom je a prečo to robíš?
Kniha je mojou osobnom spoveďou – bude v nej všetko – celá Dana. Príbehy, myšlienky a životné skúsenosti presne ako sa odohrali. Písanie mi pomáha usporiadať si myšlienky a stotožniť sa so svetom, v ktorom žijem. Chcem dať svetu odpoveď kto som a akým spôsobom žijem život.

Aký odkaz by si rada poslala dievčatám, ktoré fotia akty resp. aj fotografom, ktorí fotia akty?
Slušnosť, tolerancia a úprimnosť. Nestraťte zmysel fotenia a dôvody k nemu. Robte to, čo vám prináša radosť.

Dana Křížová je obyčajné dievča z Českej republiky, ktorá väčšinu času strávila v krásnej dedinke obklopená poliami a lesmi. Vyštudovala farmaceutickú fakultu, ale po ôsmych rokoch práce v lekárni povolanie opustila. So svojim manželom a otcom stavali vlastnoručne rodinný dom. Má rada ľudí, prírodu, hudbu a dobré jedlo. V poslednom čase už aj samu seba, vďaka foteniu.

Ak Vás životný príbeh Dany zaujal, určite si pozrite jej Facebook profil.